Prečo ma ľúbi človek, čo vo mne nevyvolá pocit túžby.
Prečo ma muži do temnoty ťahajú v rámci "družby" .
Prečo osud mi nedopraje víťazstvo duše.
Čím bránim slnku, nech mi do života vstúpi.
Prečo je vždy ten môj "Jano" iba hlúpy.
Prečo sa v okamihu, keď žabiak na princa sa mení,
prídem na to, že minuli sa naše témy.
Svoj protipól nemám zatiaľ a obávam sa, že ho ani nieto.
Zostanem sama - možno hlúpo znie to.
Kde určím hranicu, čo nejde a čo sa ešte dá.
A čo vôbec zo všetkého toho "TEN" tam hore má?
PS:
Tebe chcem šepkať slová lásky,
ak príjmeš ich bez Shakespearovej masky.
Do tvojho srdca túžim dychom kresliť kvety.
Prepojiť tak naše paralelné svety.
Bez slov splynúť v sladkom náručí tvojich úst,
ruku si nechať v básni viesť najvyššou z Amorových múz...







Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára