Kraul do mysle.

Prečo ma ľúbi človek, čo vo mne nevyvolá pocit túžby.

Prečo ma muži do temnoty ťahajú v rámci "družby" .

Prečo osud mi nedopraje víťazstvo duše.

Prečo všade sú na mňa namierené kuše.


Čím bránim slnku, nech mi do života vstúpi.

Prečo je vždy ten môj "Jano" iba hlúpy.

Prečo sa v okamihu, keď žabiak na princa sa mení,

prídem na to, že minuli sa naše témy.


Svoj protipól nemám zatiaľ a obávam sa, že ho ani nieto.

Zostanem sama - možno hlúpo znie to.

Kde určím hranicu, čo nejde a čo sa ešte dá.

A čo vôbec zo všetkého toho "TEN" tam hore má?


PS:

Tebe chcem šepkať slová lásky,

ak príjmeš ich bez Shakespearovej masky.

Do tvojho srdca túžim dychom kresliť kvety.

Prepojiť tak naše paralelné svety.

Bez slov splynúť v sladkom náručí tvojich úst,

ruku si nechať v básni viesť najvyššou z Amorových múz...



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom)

Brezová pod Bradlom

Brezová pod Bradlom, jedno z centier kopaničiarskej oblasti, leží na úpätí brezovských Malých Karpát (Klenová 585 m n.m.) a Myjavskej pahorkatiny (Bradlo 544 m n.m.).

Prvá písomná zmienka o okolí Brezovej pochádza z r. 1263, kde sa uvádza v darovacej listine kráľa Bélu IV., ako existujúce územie pri potoku Brizona.

V r. 1568 územie patrilo do čachtického panstva a Brezová bola poddanskou obcou na čele s richtárom. Prvá vlastná pečať na písomnosti sa zachovala z r. 1678. V r. 1709 bola Brezová povýšená na mesto s jarmočným právom. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a rôznymi remeslami, najmä garbiarstvom. Známe bolo i folklórom. V 40. rokoch minulého storočia sa Brezová stala jedným z centier národnouvedomovacích a ľudovovýchovných snáh.

Od júna 1928, postavením Mohyly gen. M. R. Štefánika na Bradle je plný názov mesta Brezová pod Bradlom. Štatút mesta získala v máji 1966. Brezovú pod Bradlom preslávili významní rodáci: JUDr. Štefan Osuský – diplomat a spolupracovník M. R. Štefánika a T. G. Masaryka, Dr. Samuel Osuský – ev. biskup a profesor teológie, Samuel Jurkovič – zakladateľ myšlienky družstevníctva, JUDr. Ján Papánek – politik, diplomat, spoluzakladateľ OSN, Martin Šaško – známy organársky majster a ďalší.

Z kultúrnych pamiatok je najznámejšia Mohyla gen. M. R. Štefánika na Bradle (Múzeum v Košariskách – 4 km od Brezovej), Pamätník majstra Jana Husa (jediný na Slovensku), pamätníky bojov z rokov 1848-9, z II. sv. vojny, Národný dom Štefánikov a pamätníky J. M. Hurbana, S. Jurkoviča a Dr. J. Papánka, Dr. Š. Osuského, pamätná busta Jána Lešku.

V lete okrem krásnych vychádzok do prírody ponúka mesto možnosť športovania v športovom areáli, krytej hale a na kúpalisku.

Gazdovský dvor

Gazdovský dvor