V rukách ťa hrdo nesiem,
ette ti tíško šepcem,
keď k oblohe bližšie kráčam.
Vtáča si, palce jemne pod krídla ti vtláčam.
Na všetko krásne, čo kedy bolo spomínam,
kvety lúky pod nohami teraz nevnímam.
Som hore, k oblohe hrdinsky paže vystieram
i keď viem, že láska bez teba je iba klam,
oproti slnečným lúčom si dlane otváram...
Odlietaš s úľavou zdá sa, ette ti zamávam
a v duchu sama so sebou sa zhováram:
"Leť si a ži šťastne svoje bytie," prajem.
"Veď prebolí strata," v srdci už tajem.
Pre vtáča v diaľke iba rozpustenou hrivou vlajem.
Ja nájdem novú lásku hádam,
úlohu nehy inému zas zadám.
Prebudí s chuťou, bez váhania a so snením,
čo krásne v živote si stále cením.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára