Podoby života.


Som víla,si v rannej rose kúpem oči,
princezná,čo iba samú radosť nosí.
Bylinkárka so šatkou na hlave,
nájdem a ošetrím miesto boľavé.
Matka som,strážim spánok svojich dietok,
dračica,čo ohňom chráni vzácny to kvietok.
Oporou muža snažím sa stále byť,
len zmysluplný život naplno vnímať,žiť.

A na to do prachu a beznádeje padám,
v mútnych kalužiach si svoju stratenú tvár hľadám.
Zlé myšlienky vo mne zrazu hlodú,
a démon pokušiteľ mi núka svoju módu.
Načiahni sa po lesku a nedá sa to vrátiť späť.
Prečo si nevážime to,čo už máme,hneď?

Až víla opŕhli sa bosá v tráve
a princeznej sa zrodí podlý plán v krásnej hlave,
bylinkárka razom varí lektvár z hada,
ak si mala rada - "vypi" - už nebudeš mať rada.
Deťom vezmeš ozdobu tváričiek,
pobádať ich budeš do samých potýčiek.

Čo núti ľudí takto meniť seba,
zabudnú,že občas zastaviť je treba.
Rozhliadnút a vybrať z ponúkaných ciest,
jednoducho sa nechať rozumom a srdcom viesť.
Tie rožky na hlave Raracha musia výstrahou byť,
ak nechceš v zlobe ten jeho pekelný život žiť.


1 komentár:

Anonymný povedal(a)...

kolotocik je uplne superkovy napad, to musim uviest ako prve. ako druhe - zostane navzdy kolotocikom? totiz moje modreee ale nie uplne v poriadku ocicka trpia, ked chcu pozerkat a nezahliadnu vsetko tak, ako by mali... nevidia ocka, nezachytia detailiky... ale netrvam na zmene, je to OK.

Brezová pod Bradlom

Brezová pod Bradlom, jedno z centier kopaničiarskej oblasti, leží na úpätí brezovských Malých Karpát (Klenová 585 m n.m.) a Myjavskej pahorkatiny (Bradlo 544 m n.m.).

Prvá písomná zmienka o okolí Brezovej pochádza z r. 1263, kde sa uvádza v darovacej listine kráľa Bélu IV., ako existujúce územie pri potoku Brizona.

V r. 1568 územie patrilo do čachtického panstva a Brezová bola poddanskou obcou na čele s richtárom. Prvá vlastná pečať na písomnosti sa zachovala z r. 1678. V r. 1709 bola Brezová povýšená na mesto s jarmočným právom. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a rôznymi remeslami, najmä garbiarstvom. Známe bolo i folklórom. V 40. rokoch minulého storočia sa Brezová stala jedným z centier národnouvedomovacích a ľudovovýchovných snáh.

Od júna 1928, postavením Mohyly gen. M. R. Štefánika na Bradle je plný názov mesta Brezová pod Bradlom. Štatút mesta získala v máji 1966. Brezovú pod Bradlom preslávili významní rodáci: JUDr. Štefan Osuský – diplomat a spolupracovník M. R. Štefánika a T. G. Masaryka, Dr. Samuel Osuský – ev. biskup a profesor teológie, Samuel Jurkovič – zakladateľ myšlienky družstevníctva, JUDr. Ján Papánek – politik, diplomat, spoluzakladateľ OSN, Martin Šaško – známy organársky majster a ďalší.

Z kultúrnych pamiatok je najznámejšia Mohyla gen. M. R. Štefánika na Bradle (Múzeum v Košariskách – 4 km od Brezovej), Pamätník majstra Jana Husa (jediný na Slovensku), pamätníky bojov z rokov 1848-9, z II. sv. vojny, Národný dom Štefánikov a pamätníky J. M. Hurbana, S. Jurkoviča a Dr. J. Papánka, Dr. Š. Osuského, pamätná busta Jána Lešku.

V lete okrem krásnych vychádzok do prírody ponúka mesto možnosť športovania v športovom areáli, krytej hale a na kúpalisku.

Gazdovský dvor

Gazdovský dvor