Podoby života.

Som víla,si v rannej rose kúpem oči,
princezná,čo iba samú radosť nosí.
Bylinkárka so šatkou na hlave,
nájdem a ošetrím miesto boľavé.
Matka som,strážim spánok svojich dietok,
dračica,čo ohňom chráni vzácny to kvietok.
Oporou muža snažím sa stále byť,
len zmysluplný život naplno vnímať,žiť.

A na to do prachu a beznádeje padám,
v mútnych kalužiach si svoju stratenú tvár hľadám.
Zlé myšlienky vo mne zrazu hlodú,
a démon pokušiteľ mi núka svoju módu.
Načiahni sa po lesku a nedá sa to vrátiť späť.
Prečo si nevážime to,čo už máme,hneď?

Až víla opŕhli sa bosá v tráve
a princeznej sa zrodí podlý plán v krásnej hlave,
bylinkárka razom varí lektvár z hada,
ak si mala rada - "vypi" - už nebudeš mať rada.
Deťom vezmeš ozdobu tváričiek,
pobádať ich budeš do samých potýčiek.

Čo núti ľudí takto meniť seba,
zabudnú,že občas zastaviť je treba.
Rozhliadnút a vybrať z ponúkaných ciest,
jednoducho sa nechať rozumom a srdcom viesť.
Tie rožky na hlave Raracha musia výstrahou byť,
ak nechceš v zlobe ten jeho pekelný život žiť.