Konečná.

Sťa pestrofarebný motýľ na slnkom zaliatej lúke,
prechádzka mestom pod lampami ruka v ruke,
v tichu izby do očí si nemo pozerať,
to každému z vás by som chcela zaželať.

Keď však len pri snoch stále zostáva
a túžba si s vami partie rozdáva,
dôvera vaše srdce dokorán otvára,
až dáte sa napiť z plného pohára.

Ale márne Amor svoje šípy k nemu vysiela,
čakám,až nakoniec prepustím unaveného anjela.
V tom ľadový gejzír mi v srdci vyviera,
a láska? Si inú dvojicu vyberá..

Aké to je,keď ľúbosť sa nekoná
a priazeň visí vo vzduchu?
To veľké sklamanie vyplní
už dlhodobú predtuchu.

Stáva sa to bežne,
že rozchody - hoc nežné,
pália ako dotyk tekutého vosku,
čo na ústa kvapne,
miesto vašnivého bozku.